rozepsane slovensky
10. 1. 2010
- Reálne kontrakty
Jedná sa o typ zmluvných obligácii, ktoré k uzavretiu vyžadujú reálne predanie veci. Žaloby chrániace reálne kontrakty rozdeľujeme do skupín actio directa a actio contraria. RK Možno rozdeliť na RK pomenované, kt. sa ďalej delia na jednostranné a dvojstranné nerovné. RK nepomenované – Do ut des, Do ut facias, facio ut des, facio ut facias.
Medzi jednostranné nerovné zaraďujeme:
Mutuum – zápožičku. Dlžník si na určitú dobu zapožičiava genericky určenú vec, ktorú v rovnakom množstve a kvalite musí vrátiť veriteľovi. Úroky sa pri mutuu nezjednávajú (jedine dodatočne stipuláciami), deje sa tak len pri špeciálnom type fenus nauticum, akomsi námornom havarijnom poistení.
Commodatum – výpožička - reálny kontrakt dvojstranný nerovný. Veriteľ požičiava do bezplatného užívania dlžnika individuálne určenú vec na stanovenú dobu. Dlžnik má povinnosť vrátiť vec nepoškodenú a ručí za custodiu, veriteľ nesie zodpovednosť za škodu, ktorú môže vypožičaná vec dlžníkovi spôsobiť a na čo ho vopred neupozorní, napr. Veriteľ požičia psa, ktorý hryzie. Ak dlžník(komodatár) na svoje náklady vec vylepší, musí komodant rozdiel zaplatiť.
Depositum – zmluva o úschove. Deponent odovzdáva do detencie depozitára hnuteľnú vec, aby ju uhliadol. Depozitár ručí len za dolus, ak by vec sám užíval, ručí tiež za náhodu. Ak depositár vec nevráti, je stíhany poenalnou žalobou (dopuistil sa zprenevery) a musí hradiť dvojnásobkom ceny veci.
Pignus – zmluva o zástave. Veriteľovi sa odovzdáva hnuteľná vec, aby ručila za dlžníkov dlh. Ak dlžník dlh zaplatí, musi sa mu vec naspäť vydať, ak nie, ostavá veriteľovi.
- Žaloby chrániace vlastnicke právo
Reivindikácia – žaloba chrániaca kviritské vlastníctvo. Najsilnejší a najúčinnejší prostriedok vlastníka v prípade, že mu bola odňatá držba a on nemal možnosť vykonávať ďalej svoje vlastnícke právo. Vlastník bol povinný preukazovať svoje vlastnícke právo (aktívne legitimovaný), pasívne legitimovaný bol detentor. Žaloba nesmerovala bezprostredne proti držiteľovi, išlo o vecnú žalobu. K navráteniu veci viedla až reivindikácia za Justiniána.
Dokazovanie – odvolane sa na derivatívny spôsob nabytia a u hromadnej veci dokazovanie pri nadpolovičnej väčšine.
Navrátenie veci v dobe klasickej – odporca sa nedostavil k súdu.
Actio negatoria – záporná žaloba – proti čiastočnému rušeniu vlastníckeho práva, za Justiniána predstavovala actio negatoria obecný ochranný prostriedok proti akémukoľvek zásahu do vlastníctva. Existovalo niekoľko základných formulárov, väčšinou koncipovaných negatívne.
Reivindicationes utiles – žaloby podľa vzoru vindikácie, nešlo však o skutočné reivindikácie, účelom bolo poskytnúť účinnejšiu ochranu.
Actio publiciana in rem – žaloba k ochrane praetorskeho (bonitárneho) vlastníctva, východiskom bolo získanie mancipačnej veci tradíciou. Chránila žalobcu, kt. Nadobudol riadnym spôsobom (iusta causa). Ak nadobudol tradíciou mancipačnú vec od vlastníka, mohol túto žalobu použiť proti každému, kt. ohrozil jeho vlastnícke právo. Spor dvoch držiteľov v dobrej viere, kt. nadobudli vec riadnym spôsobom víťazí ten, komu bola vec odovzdaná ako prvá.
Ďalšie prostriedky chrániace vlastnícke právo – Actio finium regundorum (medzná žaloba) – stanovenie medzí pozemku
Actio aquae pluviae arcendae – spory vzniknuté zmenou prirodzeného toku dažďovej vody
Cautio Damni infecti – žaloba proti hroziacej škode
Operis novi nuntiatio – zákaz stavby
Interdictum quod vi aut clam – interdikt k odstráneniu zmien prevedených na pozemku násilým alebo tajne
- Pramene RP v staroveku
Pontifikovia → Kráľovské zákony (leges regiae) – primitívna právoveda
Za Tarquinia Superba – Papirius zostavil zbierku Ius Civile Papirianum (dnes považované za podvrh)
Zákon 12 dosiek – rímske obyčajové právo, napr. Právo procesné, rodinné, susedské, dedické
Komiciálna legislatíva – zákony ľudového zhromaždenia
IUS CIVILE, IUS GENTIUM, IUS HONORARUM
Novus Iustinianus Codex – cisárske konštitúcie
Institutiones seu Elementa – 4 knihy učebnice práva
Digesta – 50 kníh obsahujúcich najmä právo súkromné – majetkové a rodinné, verejné
Codex Iustinianus Repetitae Praelectionis – 12 kníh o práve verejnom, súkromnom, cirkevnom, trestnom a správnom
Tria volumnia – codex, instituce, digesta
Najznámnejší a najvýznamnejší rím. právnici – Labeo, Capito, Sabinus, Iulianus, Clesus, Marcellus, Scaevola, Pomponius, Gaius, Ulpianus a Paulus
- Držba
Je to faktická moc nad vecou, na rozdiel od vlastníctva (právne panstvo nad vecou). Držba je prejavom vlastníckeho práva, držiteľom je hlavne vlastník. Aby držba bola držbou, musí mať dva základné znaky: Corporalis possessio – reálne ovládanie veci (mám to v ruke) a Animus possidendi – pôsobenie na vec vlastnou vôľou (mám to v ruke, lebo to chcem). Naturalis possessio predstavuje prirodzenú držbu, napr. pri úschove. Predmetom držby je vec, kt. môže byť predmetom vlastníckeho práva. Rozoznávame držbu v dobrej a v zlej viere: bona fidei possessor – nemusí byť presvedčený, že je vlastníkom, stačí, že držbou nikomu neuškodí. Malae fidei possessor – zlodej, lupič alebo nepodstivý nálezca.
Na ochranu služby slúžili praetorské interdikty : a) ochrana držby pred rušením: uti possidentis – k ochrane držby nehnuteľnosti proti rušeniu držby, Uturbi – ochrana držby u hnuteľných vecí
b) ochrana držby pred odňatím – interdictum de vi – proti užitému násiliu, interdictum de vi armata – proti násiliu mimoriadnej intenzity.
Vznik držby nastáva nabytím, napr. vymedzením pozemku, uchopením veci, odovzdaním. Odovzdanie môže byť dlhou rukou (napr. odovzdanie kľúčov od skladu) alebo krátkou rukou (kúpenie vypožičanej či najatej veci). Držbu možno nabyť tiež prostredníctvom zástupcu či v rámci otrockého pekulia.
Držba zaniká stratou niektorého z dvoch hlavných znakov držby.
- Delikty
Jedná sa o typ protiprávneho jednania. Za delikt sa považuje akýkoľvek zásah do cudzej záujmovej sféry: Delictum privatum – delikt proti záujmu jednotlivca, Crimen – proti záujmu spoločnosti (trestný čin).
Delikt zakladá právo na náhradu škody a právo na pokutu.
Rozlišujeme delikty podľa civilného práva: krádež, poškodenie veci, urážka na cti
Praetorské: metus a dolus
Predpoklady vzniku deliktu:
a) zásah páchateľa je objektívne protiprávny
b) deliktná spôsobilosť
c) vyčítanie zlého úmyslu (dolus malus) – vie a chce spáchať protiprávny čin, alebo culpa – jedná ale nie je si vedomý následkov
Culpa sa rozdeľuje na culpa lata (hrubá nedbalosť hraničiaca so zlým úmyslom), culpa in concreto (relatívna nedbalosť), culpa levis (nedbalosť obyčajná), custodia (odpovednosť za náhodu)
- Capitis deminutio
Caput – právna osobnosť tvorená 3 statusmi: status libertatis, civitatis a familiae. Capitis deminutio predstavuje stratu niektorého zo statusov, preto sa podľa jej váhy delí na capitis deminutio maxima, media a minima.
Capitis deminutio maxima – strata slobody, statusu libertatis – občan sa stáva otrokom v cudzine, doma prestáva právne existovať a posudzuje sa ako mŕtvy.
Proti capitis deminutio maxima existuje možnosť, ius postliminii, v prípade vojenského zajatia. Ak sa vojak vráti zo zajatia späť do Ríma, ius postliminii mu okamžite prináša späť jeho stratený status. Toto neplatí pre prebehlíkov a tých, ktorí sa nepriateľovi vzdali dobrovoľne.
Capitis deminutio media – strata príslušnosti k rímskej obci, z občana rímskeho sa stáva cudzinec, tým pádom z manželstva riadneho sa stáva manželstvo cuzdinecké posudzované ius gentiom.
Capitis deminutio minima – strata rodinného statusu, napr. pri prevdávaní dcéry do moci manžela, pri adopcii či emancipácii.
Pre všetky capitis deminutie platí, že zanikajú práva čiste osobnej povahy a záväzky zanikajú podľa civilného práva
- Obmedzenie spôsobilosti
Obmedzenie spôsobilosti môže byť na základe viacerých faktorov.
- pohlavie – ženy nie sú rovnoprávne s mužmi. Žena je podriadená moci otca alebo manžela, ak nie, potom jej je ustanovený tutor mulierum, ktorý kontroluje, aby svojou ľahkomyselnosťou nespôsobila ujmu.
- vek – deti, minores – od 0-7 rokov, má spôsobilosť k právam, nie však k právnym úkonom
7-12 u žien a od 7- 14 u mužov – nedospelí, impuberes, majú obmedzenú spôsobilosť k právnemu jednaniu, nemôže byť svedkom, nemôže uzatvárať manželstvo, spísať testament, nemôže sa zaväzovať, môže však nadobúdať.
Od 12 a 14 rokov, neskôr od 18 a 20 rokov a podľa posledného kritéria od 25 rokov pre obe pohlavia sa človek stáva dospelým, puberes. Do 25 je človek stále nezletilým, je mu prístupná actio popularis, curator minorum (opatrovník majetku na vyžiadanie) a ochrana praetora.
- telesné vady – hluchota, slepota, nemota – ustanovený je opatrovník curator debilium
- duševné vady – ustanovený je opatrovník curator furiosi
- marnotratníctvo – ak v dôsledku jednania hrozí rodine bieda, interdiktom bola osobe odobraná správa majetku a ustanovený opatrovník curator prodigi
- strata cti – infamia – infamia immediata – priamy následok nezákonných nemravných činov, ako napr. bigamia
infamia mediata – za odsúdenie v niektorých trestných procesoch
- rozdielnosť stavov – nebola však príliž dôležitá
- Vývoj súdneho riadenia
- Riadenie legisakačné – tvrdý formalismus
Žalovať sa muselo presne slovami zákona – lege agere
Formalismus obmedzoval obe strany riadenia aj magistráta.
Podľa slov Gaia sa pre nenávisť začal tento typ riadenia nahradzovať novým typom,
- Procesom formálnym – pružnejší spôsob prejednávania sporov, ktoré do súdnej praxe zaviedol cudzinecký praetor.
Proces sa skladal zo štádii in iure a iudicium.
In iure – pred praetorom, ktorý vypracoval formulu – slovné zhrnutie
Tá obsahovala 1. menovanie sudcu, 2. tvrdenie žalobného nároku, 3. demonštráciu – právny dôvod vzniku žalovaného záväzku, 4. príkaz k odsúdeniu – može obsahovať námietky – excepcie, 5. prescriptiones – čo je napísané vpredu, čím sa má sudca zaoberať
Fázu in iure zakončuje litiscontestatio – zmluva medzi stranami, ktorou zverujú rozhodnutie sporu do rúk nestranného sudcu.
Fáza iudicium – na tretí deň po litiscontestatio, dokazovanie a rozsúdenie sporu sudcom
- Vecné práva
Iura in re – právo k veci, kt. je trvalé a výlučné
Vecné práva sú chránené žalobami actiones in rem, kt. žalovaného nútili, aby rešpektoval žalobcovo právo k veci. Za protiklad k vecným žalobám Rimania považovali žaloby osobné – actiones in personam.
Znaky vecného práva sú trvalosť – dlhodobý vzťah k veci, výlučnosť – možnosť oprávneného vylúčiť kohokoľvek z pôsobenia na vec.
Toto odvetvie práva v sebe zahŕňa držbu, vlastnícke právo, vecné práva k veci cudzej, superficies, emfyteusis.
V krátkosti o jednotlivých podskupinách:
Vlastníctvo – proprietas – právne panstvo nad vecou. Prejavuje sa faktickou držbou a užívaním. Ius possidendi, ius utendi, ius fruendi, ius abutendi
Pri vlastníctve rozlišujeme tiež spoluvlastníctvo – jediné vlastníctvo vzniká u viacerých osôb so spoluvlastníckym podielom.
Rozlišujeme kvirické a bonitárne vlastníctvo. Kvir. – formálne nabytia, bonitár. – neformálne nabytie. Ďalej rozlišujeme nabytie originárne (vydržanie, okupácia, akcesia, commixtio, specifikácia, nabytie plodu) a derivatívne (mancipácia, injuriscessia, tradícia, asignácia, adjidikcia).
Ochranu zabezpečujú vlastnícke žaloby
Zánik vlastníckeho práva – zánik objektu/ zánik práva
Držba – viac hlavná otázka 4
Vecné práva k veci cudzej – právo oprávneného pôsobiť na vec, kt. nie je v jeho vlastníctve – služobnosti (viac v otázke služobnosti)
- Obligácie
Obligačné právo je druhým najväčším odvetvím majetkového práva. Je to právny vzťah, právne puto - iuris vinculum, v ktorom jedna strana môže na základe zvláštneho dôvodu (deliktu alebo zmluvy) žiadať na druhej strane určité chovanie, ktoré je druhá strana povinná plniť ručiac pritom svojím majetkom pre prípad, že by svoju povinnosť (obligáciu) nesplnila.
Podľa žalôb možno obligácie rozdeliť na obligácie civilné a praetorské.
Obligácie môžu vzniknúť z deliktu alebo kontraktu.
Obligácie z kontraktu – contractus
Dvojstranné právne jednanie medzi živými, z ktorého vzniká civilným právom uzavretý pomer (obligácia).
Kontrakty formálne – vznik podľa stanovenej formy
a) slovné
b) písomné
Kontrakty neformálne – k vzniku vyžadujú reálne predanie (viac otázka Reálne kontrakty) alebo konsens
Konsezuálne – emptio-venditio, locatio conductio, societas, mandatum
Podľa strán – bilaterálne, unilaterálne, dvojstranné sa ďalej delia na rovné a nerovné
Obligácie z deliktu
Obligácia sa spája s protiprávnym činom – vzniká povinnosť zaplatiť pokutu či nahradiť škodu.
Obsah obligácia – Plnenie (dare, facere, prestare), náhrada škody, pokuta či obligácia:alternatívna, generická, deliteľná a nedeliteľná, úroková
Zánik obligácie – solutio, compensatio, novatio
- Služobnosti
Servitutes – ratria medzi vecné práva k veci cudzej
Znaky služobností:
Služobnosť nespočíva v konaní
Služobnosť nie je možne vytvoriť si k vlastnej veci
Rozdeľujeme ich medzi služobnosti pozemkové a osobné.
Pozemkové – oprávnenie spojené s vlastníctvom susedného pozemku, vzniká medzi pozemkami vzťah, akoby jeden pozemok slúžil druhému (fundus fundo servit). Služobnosť má byť pre pozemok užitočná. Služobnosti sú chápané ako práva nedeliteľné
Archaické právo poynalo služobnosti – právo cesty, prechodu dobytka, vodovodu
Delenie:
- služobnosti k pozemkom dedinským
- k pozemkom domovým
- služobnosti cesty
- vodné
- zakazujúceho rázu
Usus fructus
Právo požívacie – právo požívať cudziu vec a ťažiť z nej plody. Podstatne obmedzovalo vlastnícke právo. Vlastníkovi ostalo holé vlastníctvo, mohol disponovať vecou tak, aby neuškodil ususfruktu. Končil najneskôr smrťou oprávneného.
Práva a povinnosti požívateľa – užívať vec, ťažiť plody (plody sa získavali originálne – zberom – percepciou) ako dobrý hospodár
Zberom môže oprávnený poveriť aj niekoho iného.
Usus
Právo užívacie, vylučuje možnosť ťažiť plody. Usuár musel vec užívať iba osobne.
Habitio
Právo užívať byt v cudzom dome
Operae
Právo výlučne osobne užívať služby cudzieho otroka alebo zvieraťa
- Spôsobilosť k právnemu jednaniu a dôvody jej obmedzenia
Spôsobilosť k právnemu jednaniu – negotium – spôsobilosť k takému jednaniu, ktoré má za následok vznik, zmenu či zánik povinností.
Viac otázka Obmedzenie spôsobilosti.
- Dôvody vzniku obligácie
Viac v otázke obligácie
- Testament
Testament je jednostranný právny úkon pre prípad smrti, obsahujúci dedičov a dedické inštitúcie.
Kalátny testament
Zriaďoval ho ten, kto nemal vlastných intestátnych dedičov. Zostaviteľ prejavoval svoju vôľu pred ľudovým kalátnym zhromaždením.
Testamentum in procinctu (testament v šiku)
Zostaviteľ mohol v mimoriadnych podmienkach prejaviť vôľu bez akýchkoľvek formálnych požiadavkov.
Testament odkazový
Zostaviteľ svoj majetok previedol mancipáciou na osobu, ktorej mohol dôverovať
Písomný praetorský testament
7 pečatí na poslednej vôli – 5 svedkov, vážny, kupec, nie zostaviteľ
Mimoriadne testamenty – sprísnené – slepcov testament
Uľahčené – mimoriadne podmienky
Obsah testamentu
Ustanovenie dediča v čele testamentu (dedická inštitúcia). Dedická inštitúcia musela byť po latinsky a v rozkazovacom spôsobe
Dedič musel byť určený jednoznačne – jedna/viac osôb
Ustanovenie dediča mohlo byť viazané podmienkou
Ustanovenie náhradného dediča – obecné ustanovenie substitúta, keby prvý dedič v poradí nenastal
Pupilliárny substitút – otec určuje nedospelému diaťaťu dediča pre prípad, že by zomrelo po ňom bez dosiahnutia dospelosti
Testamentálna spôsobilosť – aktívna - nemali ju osoby alieni iuris, otroci, nedospelci, duševne chorí, ?kleštenci?, marnotratníci, nemí, hluchí,...
Aktívna tes. Spôsobilosť sa vyžadovala od zriadenia testamentu až do smrti
Pasívna – nemali ju tí, čo nemali ani aktívnu – sporné zásady týkajúce sa bližšie neurčených osôb
Neplatnosť testamentu – počiatočná – od počiatku testamentu
Následná – testátor mohol kedykoľvek testament zrušiť
Zrušenie nezávislé na vôli testátora – kapitisdeminúcia, žiadny dedič
Postupnosť proti testamentu – postupnosť niektorých intestátnych dedičov, kt. nastáva aj keď zostaviteľ prejavil poslednú vôľu testamentom
To musí stačiť, nie???
- Publiciánska žaloba
Actio publiciana in rem – žaloba k ochrane praetorskeho bonitárneho vlastníctva, východiskom bolo získanie mancipačnej veci tradíciou. Chránila žalobcu, kt. Nabyl riadnym spôsobom (iusta causa). Ak nabyl tradíciou mancipačnú vec od vlastníka, mohol túto žalobu použiť proti každému. Spor dvoch držiteľov v dobrej viere, kt. Nabyli vec riadnym spôsobom víťazí ten, komu bola vec odovzdaná ako prvá.
- Emptio - venditio
Konsenzuálny kontrakt kúpa – predaj – zmluva trhová o výmene veci za peniaze. Táto zmluva naviazala na zmenu.
Predmetom je akákoľvek vec in commercio – hmotná, nehmotná, bezvadná aj skazená, vec ktorá existuje aj vec, ktorá ešte len vznikne (kúpa veci budúcej, je platná, aj keď sa obilie na poli neurodí či samica vrhne mrtvé mláďa)
Poznáme zmluvy bez podmienky (riskantné) a zmluvy s podmienkou
Cena musí byť vyjadrená v peniazoch, musí byť určená objektívne no zásadne nemusí zodpovedať hodnote veci.
Kupcova povinnosť – vyčerpáva sa zaplatením trhovej ceny a prevzatím veci, predajcovi hradí všetky náklady, ktoré od uzavretia zmluvy s predanou vecou mal. Platí periculum est emptoris – nebezpečenstvo je na kupcovi
Povinnosť predávajúceho – odpovednosť za právne a faktické vady, nesie odpovednosť za evikciu
Faktické vady musel predávajúci nahlásiť kurulským aedilom, ktorí kupujúcim prinášali žaloby. Do odovzdania veci odpovedá za za každú nedbalosť, aj custodiu. Za vis maior odpovedá kupujúci.
K zmluve bývali často pripojované vedľajšie pacta adiecta, ktoré sa zaisťovali zvlášť:
In diem addictio
Lex commissoria
Pactum protimiseos
Pactus displicentiae
Kúpa na skúšku